Tak to máme za sebou. Jedným slovom paráda. Jedna z najlepších dovoleniek. Bol to skôr veÄľký karavan ako loď, ale zžili sme sa celkom rýchlo. Najlepšie časy má už za sebou, nebol to extra luxus ale všetko bolo funkčné a pre 4 Äľudí max. komfort. Po úvodnom zaškolení a zabývaní sa, sme si dali cca 1h tréning a vydali sa cez štvanicu dolu. Prvé prekvapenie ma čakalo už pri skúšobnej plavbe, že loď sa nedá v komore vyviazať vredu aj vzadu, ako som po preštudovaní diskusií na nete očakával. V pravej komore v štvanici je to nemožné. Zadok treba regulovať motorom, čo ale nebol problém. V Libni som potreboval niečo vybaviť, tak sme hÄľadali miesto na zakotvenie. Prišiel som o ďalšiu ilúziu, že takmer 20 tonový „tanker“ zakotvím kdekoÄľvek. Po dlhšom hÄľadaní sme našli kotvište Stará plavba. Majú tam miesta označené „Guest“ a tak sa tam aj správajú. Starší pánko mi vysvetlil ako sa dostanem kam potrebujem, požičal kÄľúče od brány ( netušil som, že som za plotom ), vybavil čo som potreboval. Myslím, že by nebol problém tam aj prenocovať. Cestou späť som bol trošku v strese, lebo štvanicu sme stíhali na poslednú chvíÄľu. Ale nakoniec pohoda. Žiadny problém, že čo otravujete, za 10 min. končíme. Hore sme išli Äľavou komorou (v smere toku) kde ma čakalo príjemné prekvapenie, že sa dalo vyviazať vpredu aj vzadu. úplná pohoda. Poplávali sme okolo Karlova mostu, zakotvili v „domovskom prístave“ a pozreli nočnú Prahu. Ráno sme vstali skôr a okolo 8:00 sme sa hlásili v Smíchovskej komore. Bez čakania sme dostali zelenú, ale v komore to bolo horšie. Zadok sa nedal vyviazať a čiastočne aj mojou vinou sme tam trošku lietali. Našťastie sme tam boli sami, takže nebol až taký problém, že som zabral na šírku takmer celú komoru. Modřany dtto, zadok sa zase nedal vyviazať, ale dalo sa to udržať motorom bez problémov. Trošku šok nás čakal vo Vrané. Viazáky boli od seba vzdialené vertikálne cca. 4m. Prvý na hladine, ďalší o 4 m vyššie. Volal som na komoru, že kam sa mám priviazať. Komorníčka že WTF, nech sa chytím rebríka. Syn musel skočiť na strechu aby horko ťažko chytil horný viazák. Komorníci asi videli, že majú dočinenia s lamami, tak vyšli von. Pánko ma hneď zdrbal za uzol na konci lana. Tak som ho urezal, čo sa ukázalo v štechoviciach ako dobrá rada. Ja som sa vzadu držal rebríka, najskôr lanom, potom rukami a celkom v pohode. Žena mala vpredu trošku stres, či syn dočiahne na ďalší viazák. Nakoniec to prebehlo na jednotku. Sebavedomie mi trošku zvihol aj fakt, že druhá loď, čo bola snami v komore, mala trošku väčší problém. Cestou do štechovíc sme sa zastavili v Davle doplnili proviant, hlavne pivo, ktoré sme nechávali v komorách. Nie že by to bolo nutné, ale od štvanice po štechovice som bol obsluhou komôr príjemne prekvapený. Kotvili sme na pontóne PPS, keďže iná možnosť nebola. Do večera sme sa dostali do štechovíc. Preplávali sme až ku komore, aby som si skúsil, či to zvládneme. V mape je to označené ako ako náročný úsek, aj podÄľa info čo som našie na nete , tak som si to radšej prešiel na nečisto. Našťastie nebol žiadny problém, tak sme zakotvili v štechoviciach na pontóne PPS. V obci som skúsil zistiť info, či je to tam bezpečné ( ohÄľadom kolísania hladiny) ale nikto nevidel žiadny problém. Po prejazde niekokých člnov v sklze sa ukázalo, že pontón naozaj pláva, takže sme tam nakoniec bez problémov prenocovali. Ráno sme si dali opäť skorý budíček a o 7:30 sme sa hlásili na komore. Predpokladal som, že budeme čakať do 8:00 (keďže prepravujú sudú hore) ale pani povedala nech počkáme kým tam príde a môžeme ísť. Bez čakania sme dostali zelenú a ako ťažký frajer som zaparkoval v komore. Predok na plavák, zadok som držal lanom na rebríku na Äľavej strane (údajne kÄľudnejšia strana), pohoda lesná. Reku väčšia lambada ako vo Vrané. Keď začala stúpať hladina, tak som som sa prebral zo svojho sna. Neviem či som stál na zlom mieste, či som sa zle držal, ale zadok som nedokázal lanom udržať pri stene. Kým som sa spamätal, lano bolo pod vodou, ja som bol zapretý do boku lode a nedokázal som sa pritiahnuť. Nakoniec som lano pustil a bol rád, že som vo Vrané urezal uzol na jeho konci. Zadok som sa snažil potom držať pri stene motorom, ale moc elegantný prejazd komorou to nebol. Slušný fičák, za 6 min. sme boli hore. Komorníci si asi mysleli svoje, ale prežili sme. Posádka vpredu na plaváku to zvládla úplne v pohode bez stresu. Komorníčka vykukla z okna, opýtala sa kedy ideme späť a pokračovali sme v plavbe. Pod Slapami sme zakotvili opäť na pontóne PPS. PodÄľa mojich informácií cez týždeň tam neplávajú a na dalbách pre prevoz sa nemôže nechávať loď bez dozoru. Na pontóne to tiež nebolo kóšer, ale keby prišiel parník, tak skôr ako by nás potopil, hádam by aspoň zatrúbil. Cestou späť žiadny problém, komorník sa tváril že na nás čaká, plavba komorou v pohode. Večer sme prespali na móle kempu Lávka Skochovice. Pekný kemp, dá sa tam najesť, parkovné 200 Kč. Super. Ráno som volal pred 7:30 komoru Vrané v nádeji, že nás prepravia skôr ako o 8:00 a tak aj bolo. Pokecali sme s komorníkmi a švihali dolu aby sme do 9:00 stihli komoru Modřany. Pod komorou čakala na preplavbu meracia loď, ale komorník nás počkal a pustil nás dolu. V Smíchove sme boli 10:45 a už začínal frmol. Práve preto som sa ponáhÄľal, aby som sa tomu vyhol. Komorník čakal na výletnú loď smerom hore, tak nám povedal, že to bude 20 – 30 min trvať. Nakoniec sme čakali hodinu. Ináč pohoda. Nakoniec sme sa ešte pozreli k Tróji, ale bohužiaÄľ tak ako na väčšine zaujímavých miest počas plavby, ani tam sa nedalo zakotviť. Celý výlet dopadol na jednotku. Od správcu lode, cez komorníkov až po správcov prístavov všetko super. Akoby tie vtipy o Pražákoch boli vymyslené :-). Mám dojem, že sudá/lichá v komorách sa striktne nedodržiava a prepravujú podÄľa požiadavky. Trošku si treba dávať pozor na parníky. Okolo Karlova mostu sa ich poloprázdnych premáva viac než moc, na nejaké predpisy o smere plavby treba zabudnúť a človek musí byť mentalista, aby pochopil čo zamýšÄľajú. Na konci som ich mal ale celkom dobre prečítaných a už som vedel, čo od nich čakať. Väčší stres mali možno oni z nás, ale neplietli sme sa im do cesty a nikto na nás netrúbil. Za 4 dni sme naplávali 30 hodín / cca. 100 km, spotreba 114 l „zelenej“ nafty iba za 2.500 Kč. Takmer ako za totáča :-). škoda len, že na celom úseku sa s väčšou loďou nedá nikde mimo marín legálne zakotviť. https://picasaweb.google.com/jsphocus/Vltava#
